Čo sú trovy konania a čo všetko do nich patrí?

Čo sú trovy konania

Trovy konania sú preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súdnom konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Túto definíciu vyjadruje § 251 Civilného sporového poriadku. V praxi to znamená, že nie každý náklad, ktorý si účastník spojí so sporom, je automaticky trovou konania. Rozhodujúce je, či náklad vznikol v konaní, či bol potrebný na vedenie sporu alebo obranu proti nároku a či ho možno preukázať.

Čo patrí medzi trovy konania?

Medzi trovy konania môžu patriť najmä súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia, trovy dôkazov, znalečné, preklady, tlmočenie a ďalšie účelné výdavky súvisiace s konaním.

Civilný sporový poriadok neobsahuje uzavretý zoznam trov. Pracuje so všeobecným kritériom: výdavok musí byť preukázaný, odôvodnený, účelne vynaložený a musí súvisieť s uplatňovaním alebo bránením práva.

Druh nákladuKedy môže ísť o trovy konania
Súdny poplatokAk bol zaplatený za návrh alebo za úkon súdu podľa zákona o súdnych poplatkoch.
Odmena advokátaAk ide o trovy právneho zastúpenia súvisiace s konaním.
Hotové výdavky advokátaAk sú vyčíslené podľa vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a sú účelné.
Znalecké dokazovanieAk bolo potrebné na vykonanie dôkazu.
Preklady a tlmočenieAk boli potrebné pre procesný postup v konaní.
Iné výdavkyAk spĺňajú podmienky § 251 CSP.

Kedy máte nárok na náhradu trov konania?

Podľa § 262 CSP súd rozhoduje o nároku na náhradu trov konania aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O konkrétnej výške náhrady trov rozhoduje súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

Civilný sporový poriadok teda rozlišuje dve fázy: najprv sa rozhoduje, či a komu patrí nárok na náhradu trov, a až následne sa určuje konkrétna výška náhrady.

V civilnom sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov viaže najmä na úspech vo veci a to podľa § 255 CSP. Podľa uvedeného ustanovenia, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Ak má strana úspech iba čiastočne, súd náhradu trov pomerne rozdelí alebo rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov. Čo znamená pomer vo veci a ako súd rozhoduje o trovách v prípadoch čiastočného úspechu sa dočítate v článku „Čiastočný úspech v spore“.

Čo hovorí judikatúra o účelnosti trov?

Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. III. ÚS 481/2015 zdôraznil, že trovy musia byť v príčinnej súvislosti s procesným postojom strany k predmetu konania. Výdavok má smerovať k presadeniu nároku alebo k obrane proti nároku a každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne.

Tento záver je dôležitý najmä pri trovách právneho zastúpenia. Samotné vyčíslenie nákladu nestačí. Súd skúma, či náklad bol účelný v konkrétnom konaní. Dobré je poznať praktické rozdiely medzi súdnym poplatkom, odmenou advokáta a trovami konania.

Musí súd priznať všetky vyčíslené trovy?

Nie. Súd prizná iba tie trovy, ktoré spĺňajú zákonné podmienky. Ak náklad nie je preukázaný, nie je odôvodnený alebo nebol účelne vynaložený, nemusí byť úspešnej strane nahradený. Pri sporných alebo vyšších trovách má význam už procesná stratégia počas konania. Advokát by sa pri vedení sporov mal zamerať aj na to, aby boli jednotlivé úkony a výdavky obhájiteľné z pohľadu náhrady trov. Samozrejmosťou je, aby Vás informoval o povinnosti nahradiť trovy protistrane v prípade neúspechu alebo čiastočného úspechu.

Podobné články